Женщине на словацком

ЖЕНЩИНЕ
(словацкий латынью)


Ani den pokoja – stale v behu:
Hned tasky vlecies, hned pradlo mas,
Nepozvanych hosti prijimas,
Po nich dom opat urovnas…
A potom – zas vsetko rovnako - usinas.

Bezia hodiny a roky letia,
Utekaju desatrocia.
A chce sa ti k pazi privinut…
Na lutost vsetkych vsak ludia klamu,
Ze lasky je plny cely svet,
Ze zivot s ;ou je ako med…
Ach, kiez by som mohla laskou plat,
Mohla by som i nemozne milovat.            
Ale lasky niet – je to sen,
Nie pre kazdeho len.
A mne v nedelu, v piatok, den kazdy
Sen tento nie je povoleny:
Muz zakonity – majitel tela
Moju dusu nepoznal, nepozna.
Nam dalej zhana zivobytie
(V skutocnosti – nic vyznamne).

Je casto velmi rozladeny,
K cudzim vzdy pohostinny,
Ve svojch citochch nakloneny   
k svojim pribuznym – ma ich rad.
Potom ma nuti ako majite;
Svojich pribuznych brat na zretel.
Hlupak! – vobec nechape,
Ze sotva zvladam veci svoje.

Ze som clovek, ze snila som
O zivote velmi odlisnom,
Takom, co v knihach byva,
Tiez o laske inej som snila.

Mojim hrdinom bol vzletny,
Silny a odvazny Grek na koni.
A velmi panovacny dostal sa mi,
Co vlecie sa bez vasni.
Strachom je kdesi na dne skrceny,
V;bec nie ten, kto srdce naplni.

Je pre m;a tazke najst mier, pokoj,
Prim;; sa len zivori; v citoch.
O, keby som mohla laskou plapolat,
Vratila by som zivot hoc tisickrat.

Mam vsak strach menit zvyky,
Zbytocne stracat svoje city.
А zivot? Mas to zlozite:
Rytiera niet – je to zle.
Najdem pokoj – prejde rokov desat,
Pomaly si zvyknem nesniva…
V slzach som cela. Musim ich skryt–
Hostia uz maju zazvonit.

Preklad: Olga  Hlavackova