Luch
vnizu
© Copyright: Андрей Браев-Разневский Абр, 2026
Свидетельство о публикации №226090700497
Свидетельство о публикации №226090700497
Рецензии
LUČ -
Латинница умная, чешская.
Система письма русского языка.
Основной алфавит состоит из 24 букв, не используются Q, W.
Дополнительные:
Č Ž Š Ê Ý Á Ó Ú Ć À Ò Ù Ń Ŕ Ś Ź Ĵ - 17
Полный алфавит: 24+17=41
S - c, z - з, с - ц, v - в, vh - вв, k - к, х - кс, кз, h - x, ch - x, ĵ - дж, ê - э, у - ы, у́ - ый, č - ч, ž - ж, š - ш, ć - ц, sč - щ, сч
ja, je, jo, ju - я, е, ё, ю - в начале слов и после гласной
á, ó, ú - я, ё, ю - после согласной
à, ò, ù - я, ё, ю - перед ń, ŕ, ś, ź, ć
i - й - после гласной
у - и - после гласной
dž - дж - на конце слов
Буква ĵ не должна соединять приставку и корень: не "poĵeč", a "podžeč"
Аналогично - "х": не "xtati", a "kstati"
ye, yá, yó, yú - ые, ыя, ыё, ыю
j - ь, ъ - перед гласной:
aljans - альянс, objom - объём
ce, ci - це, ци
су - ци - перед согласной и на клнце слов
ć - ц - перед согласной и на конце слов
ća, ćo, ću - ца, цо, цу
h - x - в начале слов перед гласной и между двух гласных
ch - x - возле согласной и на конце слов
ľ, ď, ť - ль, дь, ть - перед согласной и на конце слов
ń, ŕ, ś, ź - нь, рь, сь, зь - перед согласной и на конце слов
m', b', p', v', f' - мь, бь, пь, вь, фь - на конце слов
В инициалах и аббревиатурах:
Ĵ - дж, X - кс, кз, Н - х, К - к, V - в, C - ц, S - c, Z - з, Á - я, Ó - ё, Ú - ю, Č - ч, Ž - ж, Š - ш, щ, Ê - э, Е - е
........
07.09.26
Андрей Браев-Разневский Абр 08.09.2026 06:01 • Заявить о нарушении
Латинница умная, чешская.
Система письма русского языка.
Основной алфавит состоит из 24 букв, не используются Q, W.
Дополнительные:
Č Ž Š Ê Ý Á Ó Ú Ć À Ò Ù Ń Ŕ Ś Ź Ĵ - 17
Полный алфавит: 24+17=41
S - c, z - з, с - ц, v - в, vh - вв, k - к, х - кс, кз, h - x, ch - x, ĵ - дж, ê - э, у - ы, у́ - ый, č - ч, ž - ж, š - ш, ć - ц, sč - щ, сч
ja, je, jo, ju - я, е, ё, ю - в начале слов и после гласной
á, ó, ú - я, ё, ю - после согласной
à, ò, ù - я, ё, ю - перед ń, ŕ, ś, ź, ć
i - й - после гласной
у - и - после гласной
dž - дж - на конце слов
Буква ĵ не должна соединять приставку и корень: не "poĵeč", a "podžeč"
Аналогично - "х": не "xtati", a "kstati"
ye, yá, yó, yú - ые, ыя, ыё, ыю
j - ь, ъ - перед гласной:
aljans - альянс, objom - объём
ce, ci - це, ци
су - ци - перед согласной и на клнце слов
ć - ц - перед согласной и на конце слов
ća, ćo, ću - ца, цо, цу
h - x - в начале слов перед гласной и между двух гласных
ch - x - возле согласной и на конце слов
ľ, ď, ť - ль, дь, ть - перед согласной и на конце слов
ń, ŕ, ś, ź - нь, рь, сь, зь - перед согласной и на конце слов
m', b', p', v', f' - мь, бь, пь, вь, фь - на конце слов
В инициалах и аббревиатурах:
Ĵ - дж, X - кс, кз, Н - х, К - к, V - в, C - ц, S - c, Z - з, Á - я, Ó - ё, Ú - ю, Č - ч, Ž - ж, Š - ш, щ, Ê - э, Е - е
........
07.09.26
Андрей Браев-Разневский Абр 08.09.2026 06:01 • Заявить о нарушении
O ŽUKACH
Klimat gonit nasekomych v gory, no tam ich ždót nechvatka kisloroda. Po mere poteplenija klimata mnogije vidy peremesčajut granicy svojego rasprostranenija vyše po sklonam - tuda, gde temperatura ostajotsá podchodásčei dlá žizni. Odnako dlá nasekomych takoi puť možet okazaťsá ograničennym ne toľko holodom, no i razrežennym vozduhom. K takomu vyvodu prišol biolog iz Universiteta Montany, proanalizirovav rezuľtaty predydusčich issledovanii fiziologiy nasekomych. Rabota opublikovana v žurnale Functional Ecology. S vysotoi atmosfernoje davlenije i parciaľnoje davlenije kisloroda snižajutsá. Dlá nasekomych eto osobenno važno: oni polučajut kislorod čerez seť naružnych otverstii i trahei, a ne čerez lógkije, kak mlekopitajusčije. Siľneje vsego problema možet zatragivať letajusčich vzroslych nasekomych. V razrežennom vozduhe kryljam prihoditsá sozdavať podjomnuju silu pri meńšei plotnosti vozduha, poêtomu na polót trebujetsá boľše enêrgiy. Odnovremenno sniženije dostupnosti kisloroda zatrudnájet snabženije myšć, kotorym eta enêrgija neobchodima. Issledovateľ proanaliziroval opublikovannye značenija kritičeskogo parciaľnogo davlenija kisloroda - urovná, niže kotorogo fiziologičeskije pokazateli nasekomych načinajut uhudšaťsá. Dlá aktivno letajusčich vzroslych osobei i rastusčich ličinok boľšinstvo takich značenii sootvetstvovalo vysotam primerno 1800-4200 m, pričom značiteľnaja časť dannych prihodilaś primerno na 2500 m. Eto označajet, čto nechvatka kisloroda potênciaľno možet ograničivať osvojenije boleje vysokich učastkov gor. Osobenno ujazvimy vidy, kotorym trbujetsá mnogo enêrgiy na protáženiy žiznennogo cykla. Naprimer, aktivno pitajusčijesá gusenicy nuždajutsá v boľšom količestve kisloroda dlá rosta. U strekoz i drugich nasekomych s vodnymi ličinkami situacija dopolniteľno osložnájetsá tem, čto na boľšich vysotach umeńšajetsá dostupnosť kisloroda i v vode. Jesť i jesčo odna problema: v uslovijach nizkogo davlenija nasekomye mogut bystreje teráť vodu. Poêtomu prodviženije vherch ograničivajetsá srazu neskoľkimi faktorami - ot dyhanija i polóta do podderžanija vodnogo balansa. Pri etom učonye podčorkivajut, čto reč ne idót o tom, čto vse nasekomye fizičeski ne mogut podnáťsá vyše. Mnogije vidy uže živut na boľšich vysotach, a ich dyhateľnaja sistema sposobna adaptirovaťsá k nedostatku kisloroda. Odnako boľšaja časť experimentaľnych dannych polučena dlá vidov, obitajusčich na meńšich vysotach, poêtomu poka neyzvestno, naskoľko horošo raznye gruppy nasekomych smogut prisposobiťsá k novym uslovijam. Eto važno v kontexte izmenenija klimata. Peremesčenije v gory často rassmatrivajetsá kak odin iz sposobov izbežať sliškom vysokoi temperatury: čem vyše sklon, tem obyčno prochladneje. No jesli fiziologičeskije ograničenija ne pozvolát nasekomym sledovať za izmenenijem temperaturnogo režima, "pobeg vherch" možet okazaťsá tupikom. Posledstvija mogut zatronuť i čeloveka. Nasekomye opylájut rastenija, učastvujut v razloženiy organiki i javlájutsá važnoi častju pisčevych cepei. Jesli klimatičeskoje poteplenije budet vytesnáť ich iz privyčnych mestoobitanii bystreje, čem oni smogut osvayvať novye territoriy, eto sposobno izmeniť rabotu celych gornych ekosistem. Avtory issledovanija sčitajut, čto tepeŕ neobchodimy experimenty neposredstvenno s vysokogornymi vidami - čtoby vyásniť, kakije iz nich sposobny adaptirovať dyhateľnuju sistemu k nedostatku kisloroda, a kakije fiziologičeski ograničeny vysotoi.
Андрей Браев-Разневский Абр 12.09.2026 15:12 Заявить о нарушении
Klimat gonit nasekomych v gory, no tam ich ždót nechvatka kisloroda. Po mere poteplenija klimata mnogije vidy peremesčajut granicy svojego rasprostranenija vyše po sklonam - tuda, gde temperatura ostajotsá podchodásčei dlá žizni. Odnako dlá nasekomych takoi puť možet okazaťsá ograničennym ne toľko holodom, no i razrežennym vozduhom. K takomu vyvodu prišol biolog iz Universiteta Montany, proanalizirovav rezuľtaty predydusčich issledovanii fiziologiy nasekomych. Rabota opublikovana v žurnale Functional Ecology. S vysotoi atmosfernoje davlenije i parciaľnoje davlenije kisloroda snižajutsá. Dlá nasekomych eto osobenno važno: oni polučajut kislorod čerez seť naružnych otverstii i trahei, a ne čerez lógkije, kak mlekopitajusčije. Siľneje vsego problema možet zatragivať letajusčich vzroslych nasekomych. V razrežennom vozduhe kryljam prihoditsá sozdavať podjomnuju silu pri meńšei plotnosti vozduha, poêtomu na polót trebujetsá boľše enêrgiy. Odnovremenno sniženije dostupnosti kisloroda zatrudnájet snabženije myšć, kotorym eta enêrgija neobchodima. Issledovateľ proanaliziroval opublikovannye značenija kritičeskogo parciaľnogo davlenija kisloroda - urovná, niže kotorogo fiziologičeskije pokazateli nasekomych načinajut uhudšaťsá. Dlá aktivno letajusčich vzroslych osobei i rastusčich ličinok boľšinstvo takich značenii sootvetstvovalo vysotam primerno 1800-4200 m, pričom značiteľnaja časť dannych prihodilaś primerno na 2500 m. Eto označajet, čto nechvatka kisloroda potênciaľno možet ograničivať osvojenije boleje vysokich učastkov gor. Osobenno ujazvimy vidy, kotorym trbujetsá mnogo enêrgiy na protáženiy žiznennogo cykla. Naprimer, aktivno pitajusčijesá gusenicy nuždajutsá v boľšom količestve kisloroda dlá rosta. U strekoz i drugich nasekomych s vodnymi ličinkami situacija dopolniteľno osložnájetsá tem, čto na boľšich vysotach umeńšajetsá dostupnosť kisloroda i v vode. Jesť i jesčo odna problema: v uslovijach nizkogo davlenija nasekomye mogut bystreje teráť vodu. Poêtomu prodviženije vherch ograničivajetsá srazu neskoľkimi faktorami - ot dyhanija i polóta do podderžanija vodnogo balansa. Pri etom učonye podčorkivajut, čto reč ne idót o tom, čto vse nasekomye fizičeski ne mogut podnáťsá vyše. Mnogije vidy uže živut na boľšich vysotach, a ich dyhateľnaja sistema sposobna adaptirovaťsá k nedostatku kisloroda. Odnako boľšaja časť experimentaľnych dannych polučena dlá vidov, obitajusčich na meńšich vysotach, poêtomu poka neyzvestno, naskoľko horošo raznye gruppy nasekomych smogut prisposobiťsá k novym uslovijam. Eto važno v kontexte izmenenija klimata. Peremesčenije v gory často rassmatrivajetsá kak odin iz sposobov izbežať sliškom vysokoi temperatury: čem vyše sklon, tem obyčno prochladneje. No jesli fiziologičeskije ograničenija ne pozvolát nasekomym sledovať za izmenenijem temperaturnogo režima, "pobeg vherch" možet okazaťsá tupikom. Posledstvija mogut zatronuť i čeloveka. Nasekomye opylájut rastenija, učastvujut v razloženiy organiki i javlájutsá važnoi častju pisčevych cepei. Jesli klimatičeskoje poteplenije budet vytesnáť ich iz privyčnych mestoobitanii bystreje, čem oni smogut osvayvať novye territoriy, eto sposobno izmeniť rabotu celych gornych ekosistem. Avtory issledovanija sčitajut, čto tepeŕ neobchodimy experimenty neposredstvenno s vysokogornymi vidami - čtoby vyásniť, kakije iz nich sposobny adaptirovať dyhateľnuju sistemu k nedostatku kisloroda, a kakije fiziologičeski ograničeny vysotoi.
Андрей Браев-Разневский Абр 12.09.2026 15:12 Заявить о нарушении